|
| |
Vitajte na stránke o cykloturistike |
|
|
Je to super ísť celý deň niekam, potom si urobiť stan a pokračovat daľej.
Nielen krajina je to čo ma zaujíma najviac. Mohli by to byť ľudia a kontakt s nimi. Vidieť iné kultúry, iné zvyky, ochutnať iné jedlo a podobne, ale ani to nie je tým hlavným účelom pre ktorý som cestoval a budem znova. Pravda je že CESTA samá je účelom a cesta je zároveň aj prostriedkom.
Je to vôbec možné?? Aby prostriedok k dosiahnutiu účelu bol totožný so samým cieľom?? Nielen možné, ale v mojom prípade aj nevyhnutné. Meniaca sa krajina, pohyb, proste zmena. A kontinuálna zmena sa dá dosiahnuť aj cykloturistikou. Samozrejme zmeniť prostredie sa dá aj iným dopravným prostriedkom. Ale iba keď som menil prostredie na biku som mal ten skutočný a neopakovateľný pocit ľahkosti.
Vždy keď sa musím presunúť iným spôsobom, zmena je príliš veľká a tak narušuje kontinuitu cesty. Mení moje vnímanie a vlastne narušuje pomalú postupnosť zmeny. Taktiež nie zmena sama o sebe ale pocit postupnej zmeny.
Vo svete je všetko vzácne. (Teraz nemyslím rozvojový svet, ale svet všeobecne.) A najvzácnejší je pre mňa čas. Človek žije iba jeden krát a čas ktorý strávim je veľmi obmedzený. Preto musím voliť medzi rôznymi alternatívami ako tento vzácny čas využiť. Aby bolo moje vnímanie času čo najintenzívnejšie musím meniť prostredie, jednoducho byt v pohybe.
Viac ako konkrétne dni si viac uvedomujem skúsenosť a zmenu. Preto určite ešte chcem zažiť ten pocit, keď som išiel stále vpred, keď som unavený, keď som bol špinavý, keď som bol nespokojný, keď mi bolo smutno, keď som sa tešil z každej dalšej stovky kilometrov, keď som prešiel hranicu, keď som zaspával v stane, keď som frčal 65 km/h, keď som šľapal priesmyky, keď som nikoho nestretol, keď som mal málo vody, keď môj bike bol mojím dopravným prostriedkom, a stan mojím domovom, keď mi bola zima alebo keď som sa potil, to všetko a omnoho viac menilo moje vnímanie a ako som napísal najmä zmena vnímania je to čo sa mi páci.
Pre všetky tieto dôvody pôjdem znova.
|
|
|